Zdrvujúca dráma ako údery kladivom: Nový pohľad na holokaust vo filme Zóna záujmu

Čo sa stane, keď sa idylický rodinný život prelína s najväčším zlom 20. storočia? Jonathan Glazer nás vo svojom najnovšom filme Zóna záujmu pozýva na mrazivú prechádzku životom veliteľa koncentračného tábora Osvietim a jeho rodiny. Krásny dom, rozkvitnutá záhrada, šťastná rodina. No a za múrmi sa skrýva peklo. Zóna záujmu je odvážnym pohľadom na povahu zla a na to, ako sa dokážeme zmieriť s nepredstaviteľným. Čo všetko ešte film divákovi ponúkne?

Meditatívna hrôza v statických záberoch

Statické zábery, dlhé pohľady a zameranie sa na detaily vytvárajú meditatívnu atmosféru, ktorá núti diváka zamýšľať sa nad zobrazovanými udalosťami. Jednou z najpútavejších scén je napríklad tá, v ktorej Rudolf Höss (Christian Friedel) stojí na balkóne svojho domu a pozoruje tábor. Tento záber pripomína podobný z Tarkovského filmu Stalker. Glazer tu využíva statický pohľad na vytvorenie pocitu odlúčenosti a odstupu. Höss sa teda už na prvý pohľad javí ako pasívny pozorovateľ, ktorý sa dištancuje od toho, čo sa deje za múrmi tábora.

Glazer však Tarkovského estetiku premieta do vlastného filmového jazyka, čím vytvára originálny a mrazivý vizuálny zážitok. Už od prvých záberov je zrejmé, že divák nebude svedkom akčného filmu, ale skôr meditácie nad temnou stránkou ľudskej histórie. Kamera sa zameriava aj na také detaily, ktoré odhaľujú vnútorný svet postáv a atmosféru doby. Ticho, ktoré často dominuje mnohým scénam, je prerušované len sporadickými zvukmi, ktoré ešte viac zdôrazňujú napätie a diskomfort diváka.

Zóna záujmu tiež možno niekomu pripomenie film s podobnou tématikou - Chlapec v pruhovanom pyžame (2008), ktorý sleduje príbeh malého syna veliteľa koncentračného tábora. Avšak zatiaľ čo Chlapec v pruhovanom pyžame vyvoláva v divákovi silné emócie a súcit s obeťami, Zóna záujmu núti diváka k chladnej analýze a zamysleniu.

Rozpory ľudskej povahy: Idylka vedľa koncentračného tábora

Základom dejovej linky Zóny záujmu je príbeh Rudolfa Hössa, veliteľa koncentračného tábora Osvienčim, a jeho rodiny. Glazer sa zameriava na každodenný život celej rodinky, ktorá žije v tesnej blízkosti koncentračného tábora. Tento netradičný prístup umožňuje divákovi nahliadnuť do psychiky páchateľa (veliteľa tábora) a zamyslieť sa nad otázkami viny, zodpovednosti a banality zla.

foto: A24

Film tiež kladie dôraz na kontrast medzi idylickým domovským prostredím a hrôzami, ktoré sa dejú len kúsok od neho. Divák je konfrontovaný s otázkou, ako je možné, že inak obyčajní ľudia a starostliví otcovia či matky rodiny, sa mohli zúčastňovať na takýchto zverstvách? Film neponúka jednoduché odpovede, ale núti diváka k hlbokému zamysleniu nad komplexnosťou ľudskej povahy.

Na čom si užiješ skvelý filmový a seriálový zážitok so super obrazom?
Kúp si kvalitný Android TV Box s nastavením v cene, v našej ponuke máme na výber desiatky modelov. Pozri celú ponuku >

---

Neviditeľné hrôzy cez psychologické portréty

Jonathan Glazer si pre svoj film zvolil nekonvenčný prístup. Namiesto toho, aby nám servíroval explicitné scény násilia a utrpenia, vytvára atmosféru klaustrofóbie a napätia prostredníctvom statických záberov, dlhých pohľadov a precízne zostavených kompozícií.

Rudolf Höss nie je vo filme vykreslený ako monštrum, ale ako obyčajný človek, ktorý sa nechá pohltiť ideológiou. Jeho manželka Hedwiga (Sandra Hüller) zase predstavuje typickú ženu, ktorá sa snaží udržať rodinu pohromade za každú cenu. Obaja sa snažia žiť čo najnormálnejší život, no tieň koncentračného tábora sa neustále vynára a narúša ich idylu.

foto: A24

Jedným z najsilnejších prvkov filmu je zvuk. Atmosféru napätia a nebezpečenstva umocňuje neustále prítomný šum z tábora, ktorý kontrastuje s tichými chvíľami rodinného života. Hudba (Mica Levi) dokonale dopĺňa vizuálnu stránku filmu a vytvára nezabudnuteľnú zvukovú kulisu.

Prirodzene, divák ocení aj vizuálnu stránku filmu, ktorá je silne ovplyvnená ruskou kinematografiou, najmä dielami Andreja Tarkovského. Statické zábery vytvárajú silnú atmosféru a nútia diváka zamýšľať sa nad každým detailom. Herecké výkony, najmä Christiana Friedela a Sandry Hüller, sú tiež veľmi presvedčivé. Veľkým bonusom je odvaha režiséra priblížiť sa k téme holokaustu z netradičného uhla pohľadu. Film totiž ponúka nový pohľad na túto historickú udalosť a núti diváka prehodnotiť svoje predstavy o zle.

Prečítajte si:

Na hrane reality: 10 tipov na sci-fi filmy, ktoré prekročili očakávania

Prečo minimalizmus nemusí byť pre každého?

Niektorým divákom môže prísť film príliš pomalý a odmeraný. Chýba mu tradičná naratívna štruktúra a explicitné zobrazovanie hrôz holokaustu. To môže byť pre niektorých divákov celkom frustrujúce, ak nie priamo nudné. Treba však prihliadať na to, že film sa viac zameriava na psychologické portréty postáv než na zobrazovanie historických udalostí. Jednoducho, abstraktná stránka veci tu prevažuje, čo ale zase poteší naozajstného filmového fajnšmekra.

foto: A24

Film, ktorý premýšľa o ľudskosti v nás všetkých

Zóna záujmu je film, ktorý nenechá nikoho chladným. Je to odvážny a provokatívny snímok, ktorý núti k zamysleniu. Glazer sa nebojí zobraziť zlo v celej jeho nahote a núti nás konfrontovať sa s otázkami viny, zodpovednosti a banality zla. Aj keď je film pomerne náročný na sledovanie, je to filmové dielo, ktoré by mal vidieť každý, kto sa zaujíma o históriu a o to, čo znamená byť človekom.

Zóna záujmu je tiež filmom, ktorý prekračuje hranice tradičného filmového rozprávania a núti diváka k hlbokému zamysleniu. Hlavne nad tým, ako ľahko sa môžeme zmieriť s nepredstaviteľným zlom a ako dôležité je pamätať na minulosť, aby sme zabránili opakovaniu podobných tragédií.

Kde sledovať The Zone of Interest?