Predátor: Korisť (2022) - recenzia

Pokiaľ ste si mysleli, že Predátor sa prvýkrát s človekom stretol kdesi v džungli a že si ako prvý s ním zmeral sily Arnold Schwarzenegger, tak ste na omyle. Svoje si s Predátorom užili aj Komančovia v 17. storočí. Podarilo sa naplniť očakávania, ktoré do tohto projektu vložilo Disney+? S odstupom krátkeho času môžeme smelo konštatovať, že veruže áno. Zdá sa, že franšíza značky Predátor má ešte stále u divákov žiarivý punc. 

Vzostupy a pády - ako išiel čas s Predátorom

Predátor z roku 1987 s Arnoldom Schwarzeneggerom je dnes už legendárny akčný zážitok.  Potom sa však už na celú históriu značky tak veselo nespomína. Predátor 2, ktorý je zasadený do betónových ulíc v Los Angeles s Danny Gloverom v hlavnej úlohe, bol ešte pomerne fajn. No vzápätí prišla katastrofa v podobe dvojice filmov Votrelec vs. Predátor, ktorá značku Predátor výrazne naštrbila. 

V roku 2010 sa o vzkriesenie Predátorov pokúsili Nimród Antal a Robert Rodriguez, avšak žiadna sláva s nimi nedorazila. Tú mal podľa veľkých sľubov predviesť aspoň Shane Black a jeho Predátor: Evolúcia z roku 2018. Avšak aj tento film svojou kvalitou a finančným neúspechom prispel k pádu celej série. Našťastie tak sa zdá, že dočasne.

foto: disney

Originálny nápad

Predátor sa totiž vracia v úplne novom filme, ktorý je nápadito zasadený do roku 1719. A tentoraz si tento vesmírny votrelec neskríži cestu so žoldniermi alebo mariňákmi. Namiesto toho dochádza k stretu s kmeňom Komančov, ktorým rozhodne nie je umenie boja cudzím pojmom.

Réžie nového filmu Predátor: Korisť sa chopil Dan Trachtenberg, tvorca solídneho thrilleru Ulice Cloverfield 10. U svojho Predátora sa čiastočne vracia ku koreňom, zároveň sa však vydáva dostatočne vlastným smerom, aby sa vyhol akýmkoľvek výčitkám, že do svojho projektu si iba skopíroval tie najlepšie nápady z roku 1987. A to je prirodzene veľkým plusom.

Ku svojej pôvodnej pointe sa nový Predátor vracia iba cez fakt, že tématicky ide o survivor thriller. Zároveň sa však žiada dodať, že v porovnaní s originálom tu ide o podstatne komornejšiu atmosféru. Čiastočne ju zvýraznilo aj to, že Predátor v podaní Danea DiLiegria si nutne nekradne žiaru reflektorov iba pre seba, ale necháva aj dostatok priestoru hlavnej hrdinke Naru v podaní Amber Midthunder.

Na čom si užiješ skvelý filmový a seriálový zážitok s Disney+ so super obrazom v 4K?
Kúp si certifikovaný Android TV box s nastavením v cene, v našej ponuke máme na výber desiatky modelov. Pozri celú ponuku >

Casting sa podaril na jednotku

Amber Midthunder sa už od začiatku prejavuje ako jasná castingová trefa do čierneho, kedy samotný scenár Patricka Aisona stojí na charakternom vývoji bojovníčky. Hnacím motorom tohto vývoja postavy je pritom fakt, že hoci je Naru skvelá bojovníčka, kmeň Komančov to odmieta uznať a nechce ju prijať medzi svojich bojovníkov.

Hrdinka preto nelipne iba na snahe zachrániť svojich najbližších, ale tiež túži každému dokázať, že je skutočne schopnou bojovníčkou. Nezaobíde sa to ale bez pádov a neúspechov, no práve preto je radosť sledovať jej coming-of-age príbeh, ktorý je navyše skrášlený aj sviežou sondou do života Komančov. To napovedá, že Trachtenberg má pôvodného Predátora dostatočne napozeraného a že si vzal z neho skutočne iba to najlepšie. A čo je hlavné, zároveň sa dokázal poučiť z chýb všetkého, čo prišlo po roku 1987.

Čo divák ocení?

Pochopiteľne, v prvom rade znepokojivú a komornú atmosféru, ktorá v niektorých momentoch dýcha nepríjemným pocitom, že nebezpečenstvo číha za každým rohom. Vynikajúco do toho zapadlo aj prostredie, v ktorom sa príbeh odohráva - miestami sa na tú krásu nemôže človek do sýta vynadívať.

V druhom rade je to fakt, že Korisť má v istých momentoch k hororu najbližšie z celej predátorskej série. Nikdy predtým totiž Predátor nebol tak brutálny a tak výrazne si nepoisťoval svoj titul vesmírneho lovca. Navyše tu tentoraz chýba otravná snaha o nejaké to poľudšťovanie a ústredný Predátor jednoducho funguje iba na princípe divokého a brutálneho zvieraťa. A práve to robí vo filme najväčšiu zábavu.

Filmu výrazne pomáha aj svižné tempo, vďaka ktorému ide príbeh rýchlo vpred, a to bez zbytočných prestojov a nudnej vaty. Trachtenberg pritom prejavuje audiovizuálnu nápaditosť a šikovnosť svojich tvorivých ručičiek. Navyše vďaka zasadeniu dejovej linky do ďalekej minulosti sa potom nutne nemuselo stavať na nostalgickom spomínaní. A to je rozhodne, keď sa už bavíme o návratoch k ikonickým filmom, svieža zmena. Atmosfére pritom veľkou  mierou prispieva aj soundtrack Sarah Schachner.

Čoho je tak trochu škoda?

Samotná vizuálna stránka kameramana Jeffa Cuttera trochu filmu podráža nohy. Hlavne čo sa týka CGI efektov zvierat, ktoré oku diváka veru nelahodia. Našťastie vďaka strihu Claudie Castello zostáva aspoň akcia dostatočne prehľadná.

Pri sledovaní zamrzí aj fakt, že nový Predátor dorazil iba na stream. Pôsobí to potom dojmom, že na veľkom plátne by sa stratil. Opak je však pravdou. Vďaka uvedeniu na streamovacej službe tak síce sú v istých bodoch vidieť rozpočtové limity, no napriek tomu je tu poznať, že Trachtenberg z rozpočtu vymačkal maximum.

foto: disney

Záver

Do nového Predátora sa pochopiteľne rýpať dá. Hlavne v zmysle, že príbeh je stále aj napriek schopne vystavanej a silnej ženskej hrdinke viac-menej primitívne jednoduchou záležitosťou. A že tým pádom ide iba o jednoduchý akčný výplach, u ktorého môže navyše rušiť aj nevyložene autentický indiánsky prízvuk. Rovnako bude mnohým vadiť CGI u digitálnych zvierat.

@ellano.sk #prey #predator #filmovarecenzia ♬ original sound - Ellano.sk

Na druhú stranu ale Trachtenberg dokázal, že keď sa témy chopí niekto šikovný a zároveň s potrebným citom, môže vzniknúť veľmi solídny základ na oživenie celej série. Snáď tak novo nabitá sila značke vydrží, aby mohol aj šiesty filmový Predátor vyvolávať úsmev od ucha k uchu. A možno opäť len na Disney+.