Skinamarink je ako vytrhnutý z vašich detských nočných môr
Keď sa dom stáva mystickým miestom, ktoré sa napokon vymyká zákonom času a priestoru
Ball je umelec, ktorý verí v impresionizmus. S výhodou využíva prvok širokouhlého plátna, čo mu poskytuje viac miest na hru a naplnenie zlovestnej a predvídavej povahy temného, negatívneho priestoru. Takto vás kanadský horor Skinamarink znepokojí, dostane sa vám pod kožu a vystraší vás na smrť.
Strašná nostalgia
Názov Skinamarink určite zasiahne nostalgiu v podvedomí starších mileniálov a mladších ľudí z generácie X. Po piesni z filmu Sharon, Lois & Bram's Elephant Show, po ktorej typicky nasleduje "a-dinky-dink, skinamarinky-doo", sa často stretávame s rozkošnou spomienkou na staré detské programy, po ktorej ďalej nasledujú rozhovory týkajúce sa lásky k seriálom Fraggle Rock, Heuréka hrad a iným programom z podobnej éry.
Keď však ľuďom poviete o najnovšom filme Kylea Edwarda Balla o dvoch malých deťoch, ktoré sa prebudili v nočnej more snov o súboji svetla a temnoty, potom sa vymyslené slovo Skinamarink stane familiárne strašidelným. Skinamarink ako názov v tomto kontexte zastrašuje a ohrozuje.
Experimentálna produkcia, ktorá nie je až taká experimentálna
Ballov film, označovaný ako experimentálny film, nie je ani zďaleka taký experimentálny ako niektoré iné filmy, pýšiace sa týmto prívlastkom.
Poskytuje jasný príbeh, ale je natočený skôr ako dielo vysokého umenia. Film rozpráva o dvoch deťoch, Kevinovi (Lucas Paul) a Kaylee (Dali Rose Tetreault), ktoré sa uprostred noci zobudia a zistia, že ich rodičia nie sú doma a špecifické prvky domu, ako sú dvere a okná, boli odstránené.
Deti sa rozhodnú počkať, kým sa dospelí vrátia, len aby zistili, že v tejto verzii ich domu sa niečo skrýva v tme a pomaly odstraňuje svetlo, keď ich vyzýva, aby sa s ním hrali.
Špecifiká filmu
Skinamarink je celovečerný film, ktorý pripomína krátke filmy Davida Lyncha, pričom využíva estetiku kamery Super 8. Väčšinu času sa postavy objavujú rozostrené alebo úplne mimo záberu, keďže film robí z temných priestorov svojho antagonistu a z ustupujúceho svetla svojho podradného hrdinu.
Hračky a teplá žiara televízie sa stávajú vedľajšími postavami, keďže naše hlavné postavy sú vždy viditeľné len ako prívesok, tiene alebo siluety. Azda práve v tomto môžeme vidieť Ballov experimentalizmus. Rozhodne nejde o mainstreamový snímok.
Na čom si užiješ skvelý filmový a seriálový zážitok so super obrazom?
Kúp si kvalitný QLED televízor, v našej ponuke máme super modely od Nokia. Pozri celú ponuku >
Hra s tmou
Ball využíva rôzne stupne tmy, zosilnené zrnnením filmu, aby sa priživil na nyktofóbii (strachu z tmy) svojich divákov. Pixely sa pohybujú, chvejú a víria, čím diváka zaskočia, keď sa jeho oko pokúša vystopovať a nájsť čokoľvek, čo sa potáca v tme. Pravdepodobne je to všetko halucinácia, len hra mysle, pretože tam pravdepodobne nič nie je. Podobá sa to hypnogogickému stavu, ktorý pociťujeme neskôr ako dospelí, keď niečo vytušíme v tme, keď zaspávame a naša myseľ sa pomaly púšťa vedomého stanoviska a ponára sa do prúdu snových predstáv.
Ako sa film naťahuje do svojej stominútovej dĺžky, tma sa leskne červenkastou farbou, stáva sa hrozivejšou, pretože v dome je menej svetla a mnohé z detských úkrytov sa začínajú strácať. Stroboskopický efekt z televízora sa stáva poslednou baštou normálnosti v inak pokrivenom dome plnom násilných požiadaviek.
Návrat do detstva
Dej sa odohráva v roku 1995, ale pôsobí o dvadsať až tridsať rokov staršie. Divák vidí hlavne kaskádu obrazov, ktoré si možno pamätáme, ak si spomenieme na skoré rána, keď sme sa ako deti kradli dole, aby sme sledovali rozprávky, a cíti sa pripútaný k týmto deťom a ich dobrodružstvu.
Žiara svetla, misky s cereáliami, štruktúra koberca, na ktorom sme si vyfarbovali obrázky. V Skinamarink je magická kvalita, ktorá nás vracia späť v čase, aby sme pocítili prehnanú radosť v jednoduchosti týchto obrazov a iracionálnu hrôzu zachytenú inými.
Zvuk
Zvuk vo filme nie je nič, o čom by sa dalo písať. Všetky dialógy sú nahovorené šepotom a mnohé zvuky sú tiché šumenie. Pôsobivé je to, aký hlasný je zvuk na začiatku. Počujete, ako zvuk praská a škrípe, a cítite sa v pokušení zvýšiť hlasitosť, pretože niekedy je ťažké ho počuť. Je to v súlade s dizajnom a nemalo by to zostať nedocenené. Ak si film môžete pozrieť v kine, kde vám nedovolia siahnuť na hlasitosť, urobte to.
Na čom si užiješ skvelý filmový a seriálový zážitok ako v kine?
Kúp si projektor s technológiou LED, v našej ponuke máme aj prenosné modely. Pozri celú ponuku >
Záver
Ball vytvoril nočnú moru bez námahy, a to aj vďaka brilantnému kameramanovi Jamiemu McRaeovi. Všetko vyzerá v tme zdeformované a pokrútené, vďaka čomu sa dom stáva mystickým miestom, ktoré sa napokon vymyká zákonom času a priestoru. Na konci tohto myšlienkového zážitku sa budete opäť báť tmy a určite budete mať problém zaspať, pretože sa budete pýtať, či svetlo, ktoré v dieťati jasne horí, môže blikať aj v tme.
@ellano.sk #skinamarink #horor ♬ original sound - Ellano.sk
- Značky: experimentálny horor, filmová recenzia, horor, hororový film, horror, Skinamarink